Ako si zázračne upratať ... ŽIVOT
...ako vytvoriť priestor pre krásu a radostné tvorenie...
Tento článok je o knihe od Marie Kondo. Ale nezačína nákupom v kníhkupectve. Začína viac ako pol roka pred tým.
A čím to teda začalo? Myšlienkou. Nespokojnosťou. Vôľou niečo zmeniť. A o tom to je.
Poznáte to. Žijete si svoj život a popri tom sa stretávate s vecami, ktoré vám vadia. Rušia váš vnútorný pokoj. Pre mňa to boli aj veci úplne konkrétne. Veci naskladané vo veľkom čiernom plastovom boxe. Vlastne v dvoch boxoch. Chemikálie a čistiace prostriedky bezpečne odložené pred malými detskými rúčkami. Boli vo WC. Vo výške očí. Videla som ich vždy, keď som otvárala dvere. A vždy keď som ich zatvárala. Boli tam.
Najdlhšie trvalo uvedomiť si, že pôsobia rušivo. Začala som hľadať spôsob ako zmeniť niečo, čo irituje na niečo, čo povznáša a oblažuje. Nie len odstrániť to škaredé. Neutrálne nestačí.
Z WC sa stala oáza pokoja a krásy. (Boxy preč, veci sa minuli/pretriedili na štvrtinu a uložili do pletených košov vyrobených na mieru, pribudla malá socha, ikebana z textilných kvetov a difúzer vône z brúseného skla...) Nič nerušilo, všetko sa páčilo. A výsledok bol okamžitý. Viac energie, viac radosti a chuti pokračovať.
Potom sa to ako povodeň rozšírilo po celom obytnom priestore. Najprv chodba, kuchyňa, potom izby. Vošlo to do každého kúta. Zalialo každú špáru, každú stenu a každú plochu. Nič tomu neuniklo. Prinieslo to otázky. Naozaj to potrebujem? Nie je to len zbytočnosť? Ako to na mňa pôsobí? Výsledok bol zbavenie sa vecí o objeme štyroch kontajnerov. Takých, ako stoja pri každom paneláku. A to som si vždy myslela, že rozumiem minimalizmu...
A výsledok? Fantastický. Viac pokoja a radosti z obľúbených vecí. Nič rušivé. Bežné upratovanie sa výrazne zredukovalo. Úplne zmizlo večné odkladanie vecí a hľadanie miesta pre ne. Pretože každá vec naraz mala svoje pevné a čestné miesto. Naraz ostalo len čistenie. A z nudných rutinných prác bola pohoda. Povysávať? Poutierať plochy? Žiadny problém.
Z upratovania, ktoré bežne trvalo aspoň dve hodiny sa naraz stala svieža polhodinka.
Prešiel polrok. A vtedy to prišlo – existuje Japonka, ktorá sa tomu venuje tiež! Jej knihu Kúzelné upratovanie som prečítala za dva dni. A bola som jej veľmi rada. Odvtedy prešiel viac ako rok a z pozitívnych skúseností sa zrodilo množstvo rozhovorov, ako aj tento článok.
Marie Kondo (KonMari) prepracovala upratovanie do úplne iných dimenzií. Dáva praktické rady čím začať (v malom, najjednoduchšími vecami, oblečením, nie vecami s citovými väzbami), ako pokračovať (po malých krokoch, postupne), k čomu smerovať, aj ako sa nezastaviť a nestratiť na ceste (napríklad nezačítavať sa do kníh pri triedení a pod.). Má množstvo praktických overených rád k samotnému triedeniu/skladaniu/odkladaniu vecí. Ale to najdôležitejšie je samotný spôsob rozhodovania.
Predstavte si ako malé dieťa objíme a stisne malého macíka. Práve tak si KonMari zobrazuje základ pre rozhodovanie – áno/nie? Čo to vo mne vzbudzuje? Radosť? Je to rýchle a jednoduché a pri triedení vecí sa dá nespočetne krát opakovať. Počkáte sekundu-dve, alebo na začiatku aj dlhšie. Cítim niečo?
Učí nádherne jednoduchej metóde, ako sa naučiť komunikácie s vlastným vnútrom. Ako sa rozhodovať citom.
Tento tréning rozhodovania prinesie ovocie vo forme rýchlejšieho rozhodovania v každej oblasti a pri každej príležitosti. Rýchlejšie, jednoznačnejšie, istejšie, pokojnejšie, z najhlbšieho vnútra. Samozrejme že hlavne na začiatku sa môže stať, že neskôr oľutujete, že ste sa zbavili niektorej veci. To buď umožní lepšie si spätne precítiť čo sme v danej chvíli cítili, alebo aj osvetlí potrebnosť danej veci pre nás. Možno bola ako popoluška skrytá a čakala na príležitosť. V každom prípade je to skvelý tréning.
Je vôbec potrebné sa vecí zbavovať? Nie je to o vyhadzovaní, ale naopak o ocenení vecí. Je to spôsob, ako žiť radostnejšie a spokojnejšie. A kto to hodnotí? Predsa vy sami! Ak naozaj máte len veci, ktoré sú vášmu srdcu blízke, prejsť si ich jednotlivo vás len utvrdí vo vďačnosti a radosti. Ak sa naopak rozhodnete niečo pustiť, pravdepodobnosť, že to nebudete ľutovať je veľmi vysoká a s pribúdajúcou skúsenosťou rastie. No povedzte, neoplatí sa zbaviť 100 vecí, ak si na väčšinu z nich viac ani nespomeniete? A možno to bude aj 99 z nich. To za to predsa stojí! Uvoľníte priestor tomu, čo máte radi. Možno objavíte zabudnutú knihu, ktorú ste mali niekde založenú. Spomeniete si, že ste sa chceli učiť hrať na gitare – a stále chcete... Alebo sa uvoľní priestor, do ktorého si vedome vložíte niečo, co na vás pôsobí ako krása. Možno socha? Alebo črepníkový kvet? Čokoľvek, čo rozospieva dušu radosťou. Vašu dušu.
Rozhodovanie:
- stále rýchlejšie
- ľahko
- jednoznačne
- s istotou
- opakovaním ubudne chýb, budete viac veriť svojmu cíteniu
- občasné chyby urýchlia proces učenia.
Na vlastnej koži to testujeme už viac ako rok. Plus pol roka trvajúca zahrievacia fáza pred objavením knihy.
A samotné upratovanie? Aj to sa rozšíri jednak do priestoru, ako aj do iných oblastí života. Do všetkých činností. Stane sa, že odstránenie balastu na povrchu uvoľní pohľad na veci uložené hlbšie a bude možné uvoľniť aj tie. A potom ďalšie. A to nie len v oblasti hmoty.
Zdá sa, že v KonMari upratovaní zohráva veľmi dôležitú úlohu zbavovanie sa vecí. To ale nie je bezúčelné, alebo že by si človek čokoľvek odopieral. Práve naopak. Zbavujeme sa balastu aby sme si urobili priestor pre veci, ktoré nám robia radosť a ktoré používame. Aby nezaťažovali, ale aby tešili a pomáhali. Je to rovnaké, ako pri hlbšom pochopení minimalizmu. Ostáva radosť a naplnený život. Balast je preč. Trvale? Nič sa nedá vopred sľúbiť. Podľa našej skúsenosti s touto metódu je potrebné po čase upratovať opakovane, ale stále je to ľahšie. Veľa vecí sa odstráni za pochodu, bez vedomého "teraz idem niečo dať preč". A vnímavejšie.
A čo s novými vecami? Už nie je jedno, čo si vpustíte do svojho priestoru. Nové veci boli a budú. Máte predsa záujmy, ktoré rozvíjate. S KonMari dokážete ľahšie rozlišovať čo je aktuálne a čo už nie. Ktorý projekt bude dokončený a ktorý je už pasé. Hlavne ak máte deti, majú veci tendenciu neúmerne sa množiť. Detské veci tiež dokážete rýchlejšie vytriediť, čo naozaj potrebujete odložiť, alebo čo má ihneď poslúžiť niekomu ďalšiemu.
Ak sa dostanete takto ďaleko, možno pocítite túžbu ovplyvniť svoje okolie. To ale nie je tak jednoduché. Každý má vlastnú cestu a musí si ju prejsť osobne, nič sa nedá urýchliť, ak to má byť naozaj. Takže šírenie informácie verbálne neprináša ovocie. Najlepšie je, ak to prejde priamo od srdca k srdcu. Ak to budete robiť poctivo sami, zapálite aj svoje okolie. Ale starajte sa iba o svoje veci. Nie o druhých, to je manipulácia. Slovami sa o tom dá rozprávať s niekým, kto už to v srdci vie, kto už na to prišiel – viď začiatok tohto článku.
Upratovanie:
- len vlastné veci,
- vo vlnách,
- po vrstvách do hĺbky,
- rozšíri sa do iných oblastí života, postupne do všetkých,
- do vecí hmatateľných, aj nehmatateľných,
- do vzťahov (toxické a nefunkčné vzťahy),
- do spôsobu trávenia času (zlodeji času, podľa vás nezmysluplné aktivity),
- do emócií (uvedomenie, či k niečomu chcete prispievať, podporovať to, alebo nie),
- postupne nevedome naočkujete ľudí okolo vás (členov domácnosti, kolegov, priateľov...),
- tento proces je bez konca. Život je pohyb a neustála zmena.
Ktovie, možno práve vďaka kúzelnému upratovaniu sa vám otvoria nové obzory.